Kde končí nádej, začína peklo

Autor: Roman Keruľ | 23.9.2015 o 8:17 | (upravené 23.9.2015 o 8:42) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  246x

Prvýkrát som zobudil lapajúc po dychu, zaliaty studeným potom, zvierajúc rukami plachtu. Nemohol som na ňu prestať myslieť. Uviazlo mi to vo vnútri hlavy, vryté do pamäti. Nevedel som sa toho zbaviť, nedokážem zabudnúť.

     Snažím sa s tebou hovoriť, aby si pochopil, že všetko, čo musíš urobiť je len zavrieť oči, vystrieť ruky a dotknúť sa ma. Nikdy som ta nemal nenechať odísť. Viac ako slová je všetko, čo som kedy chcel, potom by si nemusela hovoriť, že ma miluješ, pretože potom by som to už vedel..

     Hovorí sa, že chybami sa človek učí. A platí to aj o vzťahoch.Prežil som si toho strašne veľa, ale fakt dosť na svoj vek…Nie nič (teda okrem toho, že ťa už nemám vedľa seba) neľutujem nič, čo som zažil, čo sa mi stalo, pretože všetko zle je na niečo dobré… určite… každá zažitá vec ma posunula dopredu…vlastne tu, kde som dnes. Vrátiť sa späť a mať možnosť spraviť veci iným spôsobom. Ale...To sa už nevráti, nepríde to naspäť, nepoklepe ma to po pleci a nepovie , OK tak máš ešte druhú šancu.

Nechcem nebo bez anjela....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Po kose na Krym? Zakopnete o tank

Vreckový sprievodca cestovateľov po východných teritóriách, časť III.

KOMENTÁRE

Mala byť ombudsmanka aj na pochode za rodinu?

Bubon, koláž Krista a zástava, celý výjav pripomínal akúsi civilnú procesiu.


Už ste čítali?